PhDr. Bronislava Švrčková

Sedela som tento víkend na večeri s tromi kamarátkami a na pretras prišli aj toxické vzťahy. Každá z nich vedela, čím som si prešla, len ich zaujímal bod, keď som pochopila, že je toho už dosť, že viac už nedávam a ani nechcem dávať. Bol covid a žiadala som ho po troch mesiacoch, čo sme sa nevideli, aby prišiel za mnou do iného mesta. Nedalo sa a napísal mi, že sa mám prestať správať ako princezná, že on je niekto, mám byť rada za všetko, čo mi ponúka a že už sa mám konečne spamätať, on mi hovoril, čo mám robiť a neposlúchla som ho. To isté mi zopakoval aj v telefóne – tak ako už miliónkrát predtým ma opät zhodil, povedal, že všetko je moja
chyba a mám byť rada, že je vlastne so mnou.

Práve ten mail, kde bolo napísane všetko čierne na bielom vo mne niečo zlomil a čítala som si ho ešte veľakrát po tom, ako som sa s ním tri mesiace na to rozišla. To nebola láska – to čo na mňa hovorilo z jeho slov. Pamätám si aj ten pocit po rozchode – bola to úľava, konečne som začala byť sama sebou a začala
robiť veci, ktoré som vždy chcela – chodila som po horách, dala si tetovanie, uvoľnila som sa vo všetkých oblastiach života, v ktorých som dovtedy len kŕčovito sedela a prispôsobila som sa. A opäť som sa zaľúbila, do niekoho, kto neovláda môj život, ale podporuje ma. A to mi bývalý na odchode hovoril, že lepšieho ako je on, už nestretnem.

Prežila som vzťah, ktorý bol spočiatku ako prenádherný sen. Bola som presvedčená, že to je to muž môjho života. Aj keď sa to asi bude zdať nepochopiteľné, paradoxne v tomto istom vzťahu som sa po istom čase dotkla svojich fyzických aj psychických limitov a takmer stratila chuť žiť. Ohlásili sa vážne zdravotné problémy, s ktorými mi lekári nevedeli pomôcť. Osud mi však v pravý čas privial do života Broňku. Dokázala ma citlivo vypočuť. To už bola neskutočná úľava… Potvrdila moju predtuchu, že vzťah, v ktorom sa nachádzam je toxický a všetky moje zdravotné problémy sú s ním úzko späté. Tak to aj bolo. Najmä vďaka Brone a jej cenným typom sa mi podarilo poodstrihovať všetky väzby, aj keď to bolo
veľmi náročné a bolestivé, no zároveň tak oslobodzujúce… A odrazu sa u mňa začali diať veľké veci. Zdravotné problémy ustúpili a mne sa do žíl začala vracať vitalita, ľahkosť, radosť a stratené sebavedomie.

Toxické vzťahy je teraz veľmi populárna téma, ktorú nájdete tak často, až je ten pojem zneužívaný. Bohužiaľ veľké množstvo ľudí netuší o čom sa vlastne rozpráva. Zažiť toxický vzťah v akejkoľvek podobe by som prirovnala k veternej smršti, ktorá sa prehrnie cez váš život a narobí takú spúšť vo všetkých oblastiach života, že si to nikto, kto to nezažil nevie predstaviť. Ak v určitej fáze svojho života pripustite, že sa vám niečo takéto deje a začnete o tom otvorene rozprávať, ľudia na vás pozerajú prinajmenšom čudne a začnú vám v „dobrom radiť“. Nepočúvajte ich. Skôr než som stretla Broňu som výškušala psychiatria, psychológa, kouča, rodinné konštelácie a kopec iných somarín. Každý moju bolesť síce riešil, ale vždy sme sa dostali do bodu, keď som mala pocit, že mi hovoria si len prehnane precitlivená… A ja som prepadla ešte do väčšieho zúfalstva a depresie, pretože som bola nepochopená, stratená a mala som pocit, že som presne to, čo mi toxik hovorí, že som… až som našla Broňu, neviem akým zázrakom, asi sa už niekto tam hore nado mnou zľutoval. Ona prvá pochopila, pretože si to sama odžila, aké zlé je zažiť toxický vzťah.

Ona prvá pochopila, pretože si to sama odžila, aké zlé je zažiť toxický vzťah. Ako Vás to zničí z vonku aj z vnútra, a že občas rozmýšľate či by nebolo jednoduchšie tu už proste nebyť. Pamätám si, že som bola tak zlomená, zneistená, zľaknutá a ustráchaná, že som sa bála dýchať, mať akýkoľvek svoj názor a niečo od života chcieť. Nepoznala som sa a ani svoju hodnotu, bola som emočnou bábkou toxika a nevedela som kde a ako začať, ale vedela som, že ak s tým niečo nezačnem robiť zbláznim sa. Pamätna veta, vo by si si želala od života – laminaciu obočia a inak neviem. Bola som v šoku, keď som počula ich nezmeníš, nikdy, ale zmeň seba a zmeníš aj prístup k toxikovi. Najťažšie na tom bolo sa s tým vyrovnať, pretože v mojom prípade nešlo o partnera ale o mamu…zmierte sa s tým, že máte toxickú mamu, ktorá vás nikdy nemala a nebude mať rada… Veľmi ťažko. A stojíte pred otazkou, úplne odstrihnúť kontakt, veď je to mama…alebo idem bojovať?

Tak som sa pustila do vojny, za seba a svoje deti, pochopila som že mám právo na život podľa svojich predstáv, že mi nemá nikto právo hovoriť ako mám žiť, že pravidlá svojho života stanovujeme ja, ja rozhodnem, či sa nechám manipulovať, citovo vydierať alebo zhadzovať, lenže na to, aby som si stanovila hranice, som sa
musela naučiť o sebe veľa vecí, zistiť, čo od života chcem a nechcem. Toto obdobie je veľmi ťažké, lebo si musíte zodpovedať na mnoho otázok na ktorej ste roky nechceli odpovedať, pripustiť si že som zodpovedná sama za seba a aj to čo sa mi deje a keď nemáte žiadne sebavedomie, nedokážete o sebe rozhodovať a pochybujete, máte občas pocit, že sa zblaznite. Tu je dôležité robiť malé krôčiky, malé zmeny a neočakávať zázraky na počkanie, táto cesta na ktoru ste sa vybrali je dlhá náročná a prevedie vás takými zakútiami o ktorých ste ani nikdy nesnívali, počas tejto cesty sa môže stať všetko, prídete o kamarátov, možno zmeníte prácu, presťahujete sa, ale nikdy nezabúdajte, že to robíte pre seba a aby bolo vám dobre.

Nebudem klamať, je to ťažké a siahnete na dno svojich síl, lenže keď si týmto peklom prejdete, čaká vás život po akom ste vždy túžili, len s jedinou podmienkou stanovte si hranice, všade doma, v práci, vo vzťahu…a držte sa ich. Možno sa vám stane, že sa úplne odstrelite a budete žiť zase druhý extrém, je to ok, hľadáte samu seba a ten pomyselny balans vo svojom živote, nebojte sa, nájdete ho. Rada odo mňa ako poraziť toxika: Spoznajte sa, prijmite sa, milujte sa, stanovte hranice, držte sa ich, ak zlyhate nic sa nedeje, stanovte hranice znova …a znova… nepochybujte o sebe, ved aký úžasný človek musíte byť ak vás ma niekto potrebu držať na silu pri sebe a vyciciavat a aký strašný slaboch je ten druhy- ten toxik, ak nedokáže žiť bez vás a vašej energie? Vy ste jeho slnko a teplo a on je bez vás len príšerná tma…keď si toto všetko uvedomíte začnú sa diať vo vašom živote zázraky, budete mať všetko, čo ste vždy chceli, pretože sa už nebude báť, si to dopriať. Za toto poznanie ďakujem Broni, lebo ona je svetlonos a sprievodca na tejto ceste, ale nezabudnite, tou cestou musíte prejsť každý sám, ona vám len svieti na cestu.

Prežila som vzťah, ktorý bol spočiatku ako prenádherný sen. Bola som presvedčená, že to je to muž môjho života. Aj keď sa to asi bude zdať nepochopiteľné, paradoxne v tomto istom vzťahu som sa po istom čase dotkla svojich fyzických aj psychických limitov a takmer stratila chuť žiť. Ohlásili sa vážne zdravotné problémy, s ktorými mi lekári nevedeli pomôcť. Osud mi však v pravý čas privial do života Broňku. Dokázala ma citlivo vypočuť. To už bola neskutočná úľava… Potvrdila moju predtuchu, že vzťah, v ktorom sa nachádzam je toxický a všetky moje zdravotné problémy sú s ním úzko späté. Tak to aj bolo. Najmä vďaka Brone a jej cenným typom sa mi podarilo poodstrihovať všetky väzby, aj keď to bolo
veľmi náročné a bolestivé, no zároveň tak oslobodzujúce… A odrazu sa u mňa začali diať veľké veci. Zdravotné problémy ustúpili a mne sa do žíl začala vracať vitalita, ľahkosť, radosť a stratené sebavedomie.

S Broňou – aj po mojom rozchode – pracujem d’alej. Podarilo sa mi vystúpiť z role obete, odpustiť a môj bývalý vzťah poňať ako“ Vysokú školu života“. Aj keď to bola z jednej strany drsná skúsenosť, ale naučila som sa a veľmi veľa, predovšetkým o sebe… A stále učím…
Ďakujem Broňke, že mi včas otvorila oči a podala mi záchrannú ruku v pravú chvíľu. Ďakujem jej aj za to, že mi múdrou a empatickou sprievodkyňou.
A Vám milé žienky či páni, ktorí toto práve čítate a neviete si možno rady so svojím vzťahom, neostávajte v tom sami… Želám Vám veľa slnečných dní, radosti zo života a úprimnej lásky <3.

Dobrý večer p. Svrckova, chcela by som sa Vám poďakovať veľmi pekne za Vašu odbornú pomoc, keď som ju potrebovala. Velmi mi pomohla aj Vaša super kniha a každému ju odporúčam prečítať, lebo ja som sa v nej našla. Nikdy v živote by mi ani nenapadlo, že sa ocitnem vo vzťahu s toxickym človekom. Bohužiaľ v živote človeka sa deju aj zle veci. Teraz 4 mesiace po rozchode sa cítim super, užívam si život a vôbec neľutujem, ze som si zbalila veci a odisla od toho človeka. Neviem si ani predstaviť, že by som bola doteraz v takom vzťahu a trápila sa, keď jemu to bolo úplne jedno. Urobila som to najlepšie rozhodnutie v mojom živote.

Poznáte to klišé, keď si sadnete u terapeuta a on sa vás pýta na detstvo, o ktorom si myslite, že bolo jednoducho skvelé a po dvoch sedeniach zistíte, že také skvelé nebolo. Všetky traumy a drobnosti som si aj ja preniesla do svojho „dospelého“ života. Všetko, čo sa dialo doma, sa mi znovu zopakovalo – tentokrát v práci. Dostala som sa do toxického pracovného kolotoča, kde ma riadila osoba – volajme ju „toxická mama“ ktorú bolo treba za každých okolnosti zachraňovať. A ja vďačná, za všetky príležitosti, som robila stále viac a viac, aby som si “zaslúžila”, že tam môžem byť. Bola by som tam aj keby mi neplatili. Ešte som to aj verejne priznávala, že je to môj sen, že nejde o peniaze, že budujem aj niečo pre seba.

Dostávala som ohromné dávky lovebombingu, ktoré som dovtedy nezažila a kvoli nim som robila na 120% – v noci, víkendy, Vianoce, Silvester, či deň po mojej svadbe.. bolo to pre mňa normálne. Hranice som nemala žiadne- bola som zvyknutá poslúchať na slovo.
Takto som žila 7 rokov. Mala som „vrece“ z ktorého som stále „vyberala” a občas mi niečo doňho aj pribudlo. Na začiatku to bolo veľa skúsenosti, zážitkov. Túžila som sa realizovať, byť všade, všetko vedieť, všetko vidieť, bolo pre mňa nirmálne sa rozdať. K Broni som prišla v čase, keď som už na dne vreca nič nemala a i tak som stále „vyberala” aj posledné omrvinky.

Po 2mesiacoch intenzívnej terapie, po tom, ako som začala vnímať čo sa okolo mňa deje, čo sa somnou deje, prišlo rozhodnutie…. dala som výpoveď. Zo dňa na deň som odišla. Dnes si uvedomujem, že to bol môj útek. Bola som tak vyčerpaná, že na nastavovanie vzťahu s toxikom som už nemala silu.
Dnes som nesmierne vďačná, za Broňu, lebo mi ukázala že je dôležité riadiť sa tým čo cítim. Že vyhovieť každému nemá zmysel. Naučila ma dať na prvé miesto seba. Ďakujem aj za všetkých toxikov v mojom živote. Práve kvoli nim som silnejšia.

V priebehu roka sa mi zmenil život, mám nových priateľov, vlastný biznis, veľa projektov a voľný čas, kedy chcem. Dala som na prvé miesto seba a život sa mi odvďačil zdravým bábätkom. Vždy, keď ma chytí nostalgia (áno aj ja ju mám) pozriem sa na svoju rodinu a viem, že by som nemenila za nič na
svete.
Broni ďakujem

Už je to presne mesiac, čo som sama bez toxika, bez kontaktu. Včera sa ma akurát kaderníčka pýtala, ktorá je v podobnej situácii, ci to neľutujem, že som sa s ním rozišla. Moja spontánna odpoveď bola: ani jeden deň. Až ma zarazilo, ako to zo mňa bez premýšľania vyletelo 😁 Každej dáme odporúčam si veľa naštudovať o téme toxikov, narcistov a pod, vyhľadať samozrejme odbornu pomoc, ktorá je na nezaplatenie. Aj keď som sa k nemu po prvom rozchode vrátila, na základe všetkých dostupných info som ďalej sledovala jeho správanie. Boli sme spolu ďalších 7 mesiacov, ale ten vzťah ma nenaplnal, nebola som vobec šťastná, aj keď on sa snažil na 1300%. Lenze ja ako žena nabitá informáciami som vedela, že sú to len filmy. Pretvarka. Stále som spomínala na predošlé dva roky, a tie ma zrali zaziva. Takže nakoniec rozchod. Nič lepšie som urobiť nemohla 🤗 Som šťastná. Naozaj štastna, opäť sa obklopujem iba ľuďmi s pozitívnou energiou, stále vysmiata, nemusím od nikoho počúvať 30x do dňa ako je hento a hento na …., ako je henten a henten …., nemusím sa báť, že robí niekto zo mňa kravu, ci ma podvádza a s kým, a podobne. Žijem si svoj krásny bezstarostný život. Ale zas neľutujem ani ten čas strávený s nim, pretože to bola do života tak veľká a silná skúsenosť, že vďaka nemu už presne viem, čo v živote nechcem, a akým ľuďom sa obklukou vyhybat, ako náhle spozorujem nejakú červenu vlajku. Zhrnutie je, že som naozaj šťastná, ale bol to proces, ktorý netrval deň. A do takéhoto stavu som sa dostala hlavne vďaka Vám

Bronku som vyhľadala, pretože som si nevedela rady. Nevedela som ako prestať fungovat v tom stave v akom som bola a ktorý ma oberal o životnú energiu. Nehľadala som ju cielene ale osud to tak chcel a zariadil a naše cesty sa pretli a ja som vedela už po prvom stretnutí, že táto žena mi rozumie a je v tom so mnou. To bolo pre mňa veľmi dôležité, pocit opory a hlavne nehraného pochopenia, ktoré môže poskytnúť len človek, ktorý si prežil to isté. Už na prvom stretnutí mi pomohla zásadným spôsobom zmenit smerovanie môjho nešťastného vztahu a pomohla mi začať premýšľať trochu inak. A tak sa začalo naše „priateľstvo“, za ktoré som dodnes hlboko vďačná. Pomohla mi rozvíriť tú hmlu, v ktorej som sa ocitla a svojim jasným videním a trefným pomenovaním skutočnosti, mi pomohla pochopiť, že to v čom žijem, nie je láska. Ale využívanie, emocionálne týranie, psychický lynč, manipulácia, skrátka to, prečo som sa cítila tak mizerne. Sama som si toto všetko už pred jej návštevou uvedomovala, ale pod tlakom okolností a s minimom životnej energie, ktorá mi ostávala na fungovanie som nemala kapacitu a hlavne silu. U Bronky som ju vďakabohu našla.

Za najdôležitejšie považujem pochopenie sebalásky. Miluj svojho blížneho ako seba samého. Seba samého. Ja som na začiatku vzťahu alebo aj počas, kedy sa mi diali zlé veci, neboli uspokojované moje potreby, nepozeralo sa na mňa, ale v podstate celý vzťah bol pre profit druhej strany – nepozerala na seba, a to bola chyba. Neriadila som sa vnútorným pocitom, ktorý mi od začiatku šepkal, ze niečo nie je ok. Ale chcela som dobro druhého. Broňa mi pomohla pochopiť, že najdôležitejsie je moje dobro. Znie to jednoducho, ale ak tento jednoduchý princíp človek nemá pochopený a nežije ním, ľahko sa stane obeťou čohokoľvek. Za druhé najdôležitejšie považujem pochopenie toho, že i ked manipulátor v toxickom vzťahu možno nekoná vedome, nemôžem to brať ako ospravedlnenie toho, že mi takéto jednanie ubližuje. Musim chrániť seba. Opäť jednoduché pravdy, no ako ľahko sa dostaneme do situácii, ktoré idu proti nám v mene „vyšších hodnôt“, ktoré nás paradoxne hodia o zem a poriadne otrieskajú… Uvedomila som si, že môžem chápať, že on nechápe, ale nemusím v tom žiť.

Čo je ale najlepšie, že tieto nadobudnuté poznatky o sebe sa dajú ľahko preklopiť aj na iné vzťahy a keď raz získam túto optiku, váženia si samej seba, zrazu vidím aj v kamarátstvach, alebo napríklad v rodinných vzťahoch veci, ktoré celý život hrali proti mne a ja som to v tichosti s horkým pocitom trpela, pretože „veď ide o druhých“. Nie. Ide o mňa a základný rešpekt ku mne. Ktorý som nevyžadovala, pretože taká bola výchova, alebo už neviem, to nehrá rolu. Prichádza teda také znovunastavovanie hraníc, je to náročné. Ale učím sa, učím sa žiť podľa pocitov, učím sa mať rešpekt k sebe samej, učím sa byť pre seba najdôležitejším človekom a učím to aj moje dieťa. Aby ono nešlo v mojich šľapajách, a netvorilo závislé vzťahy, a nestalo sa raz obeťou alebo manipulátorom. Pretože ani manipulátor nie je v živote šťastný. Za toto všetko Bronke úprimne ďakujem a budem jej do konca života vďačná. Dovolím si povedat, že mi v ohľade vzťahov dala do života viac, ako vlastná mama. Bodaj by sme takúto „výučbu“ absolvovali všetci v našich rokoch dozrievania. To by bol úplne iný svet.